Párkrát

Autor: Ján Zelenák | 15.6.2019 o 23:46 | (upravené 2.7.2019 o 21:10) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  38x

 

Mesiac bol guľatý a jeseň čakala na verande. Z myšlienok ma vytrhol tvoj hutný nádych. Chvíľa ticha a ďalej nesmelý šepot:

„Párkrát sa mi s tebou snívalo...“

Vravíš mi presne ako taká nevernica, žena vinná tak, že byť ostane alebo nebude ničím. Rozumiem a tentokrát ti nič nevyčítam. Telom odrazím studený vietor, ktorý by ťa mohol objať namiesto mňa.

 „... už vtedy som si želala, nebyť tu s tebou...“

Vravíš ako táka martýrka, ktorá ľutuje samotnú predstavu, uľahnúť do rámu a otvoriť sa. Rozumiem a tentokrát zavriem dvere pred svetom a zhasnem svetlá, nech sú cudzie oči slepé.

,,... pretože jestvuje niečo, čo je silou zrovnateľné s láskou a pritom, je jej opakom...“

Vravíš mi to takou ľahkosťou, akoby si to všetko pochopila už strašne dávno, myslím, že ti prestávam rozumieť. Mesiac sa medzitým stratil, jeseň vkročila do dverí a ty ďalej vravíš:

„Párkrát sa mi zachcelo...“

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Ako o Gorile klamala Anna Bubeníková

Nominantka SDKÚ pôsobila vo Fonde národného majetku devätnásť rokov.

Komentár Petra Schutza

Prezidentka je optimistkou bez dôvodu

Niežeby sa dôvera ku krokom polície i prokuratúry dala rovno vylúčiť.


Už ste čítali?