Rozhlasová

Autor: Ján Zelenák | 18.6.2019 o 21:32 | (upravené 2.7.2019 o 21:04) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  25x

 

    Hovorím na sklopené oči, čo strážia mi končeky prstov. Pozorujú, ako sa podušky dvíhajú zo zomknutých rúk s každým novým nádychom. Dvíhajú sa, akoby ju chceli upozorniť na ďalšiu paľbu slov a ona mi naslúcha ako žena. Chcela by vidieť paže, čo objať by ju mali, no tie len sú a hrdo držia delo. Vidieť hruď, na ktorú by hlavu sklonila, ale len ako múr bráni ju pred čerstvým vzduchom. Neveriacky očakáva niečo viac. Prezerá si ma a zrejme rozmýšľa nad mojim oblečením. Ako sa to všetko ku mne nehodí, ani slová, ani ona.

    Mrak je nelichotivý, pravé jej tieň pokryl tvár. Viac mi nenaslúcha, len snaží sa rozoznať môj hlas v šume sveta. Nespoznáva ho, pretože som iný ako včera, ale zajtra sa ním možno stanem, alebo potom neskôr, no a ona chce práve to zajtra. Tak poviem niečo pekné. Stále neverí, ale venujeme mi pohľad a mrak pochybností je preč. Neviem a ani sa nepokúšam rozlúštiť ten výraz, ktorým ma opäť očarila. Strieľam ďalej a ona? Spaľuje ma zatvorenými ústami. Vnímam ich, sú tiché a trpké.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Jankovskú aj Threemu v Smere zľahčujú. Fico stále mlčí o tykaní s Kočnerom

Obedy zadarmo sú vraj dôležitejšie ako podozrenia z Threemy

Komentár Zuzany Kepplovej

V Smere sú zase pri žatve

Čím viac im tie náhodné známosti prerastajú cez hlavu, tým viac cítia sociálne.


Už ste čítali?