Budíková

Autor: Ján Zelenák | 25.6.2019 o 21:28 | (upravené 22.7.2019 o 14:23) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  66x

    Už zvoní pri mne hlas, čo skúša mi preniknúť hlavou. Zvoní, že miesto kde som je smutné a kotol dudle a práska, nech len ostanem pri ňom.

    Cestou na miesto vlnivých majákov sa obratím ešte raz, aby som uvidel, čo všetko tu zvýši. Nechám tu neporiadok, akoby som sa mal zajtra vrátiť. Nech si myslia a vravia, že odišiel som len na chvíľu, z nejakej prchavej túžby po niečom inom. Nech si len nahovárajú a domýšľajú, no návrat by bol krok späť. A pre človeka, ktorý celý život kráčal dozadu, je to práve to posledné, ak sa už rozhodol. Na farebnom chodníku pyšní sa značka ,,Otáčať sa zakázané!,,. Preto nebudem sa lúčiť, snáď sa len raz chcem vrátiť a niekde v hĺbke som presvedčený o teplom objatí ohňa.

    Umelé slnká nehriali a pod nimi spali ľudia, keď zazvonila.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Jankovskú aj Threemu v Smere zľahčujú. Fico stále mlčí o tykaní s Kočnerom

Obedy zadarmo sú vraj dôležitejšie ako podozrenia z Threemy

Komentár Zuzany Kepplovej

V Smere sú zase pri žatve

Čím viac im tie náhodné známosti prerastajú cez hlavu, tým viac cítia sociálne.


Už ste čítali?