Budíková

Autor: Ján Zelenák | 25.6.2019 o 21:28 | (upravené 22.7.2019 o 14:23) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  68x

    Už zvoní pri mne hlas, čo skúša mi preniknúť hlavou. Zvoní, že miesto kde som je smutné a kotol dudle a práska, nech len ostanem pri ňom.

    Cestou na miesto vlnivých majákov sa obratím ešte raz, aby som uvidel, čo všetko tu zvýši. Nechám tu neporiadok, akoby som sa mal zajtra vrátiť. Nech si myslia a vravia, že odišiel som len na chvíľu, z nejakej prchavej túžby po niečom inom. Nech si len nahovárajú a domýšľajú, no návrat by bol krok späť. A pre človeka, ktorý celý život kráčal dozadu, je to práve to posledné, ak sa už rozhodol. Na farebnom chodníku pyšní sa značka ,,Otáčať sa zakázané!,,. Preto nebudem sa lúčiť, snáď sa len raz chcem vrátiť a niekde v hĺbke som presvedčený o teplom objatí ohňa.

    Umelé slnká nehriali a pod nimi spali ľudia, keď zazvonila.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA SAMUELA MARCA

Prečo si Matovič zaslúži 5,01 percenta (píše Samo Marec)

Nemusíte ho mať radi, ale bez neho to asi nepôjde.

Ukončili vyšetrovanie vraždy Kuciaka a jeho snúbenice

Obhajoba dostala čas na oboznámenie sa so spisom.

Cynická obluda

Tradičná nostalgia

V niečom majú ukrivdene sa cítiaci kresťania pravdu. Kedysi bol svet naozaj viac pre nich, než dnes.


Už ste čítali?