Čakanie na jeseň

Autor: Ján Zelenák | 4.8.2019 o 4:22 | (upravené 22.8.2019 o 6:15) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  28x

    Vždy som sa domnieval, že som v sebe našiel samotu. Že jej rozumiem, že som s ňou a ona žije vo mne. Dnes som ju však pochopil inak, keď objala ma silno, že kosti praskali.

    Klavír hral ťažko a lístie ešte držalo svoje miesto. No nevydrží večne a raz sa znesie k dvoru, na to čakám, ako na utešenie. Vravia, že tento rok bude nezvyčajne teplá jeseň, no nik sa ma na nič nepýtal. Chcel by som im povedať, že samota je ako jeseň, že v sebe nesie hnev a odvahu. Ten hnev som našiel v sekere, ktorá rúbe kúsky tepla. A odvahu v chuti zaťať si do žíl. Plačú, že musí prísť tuhá zima, zem sa musí napiť. No nik sa ma nespýtal. Povedal by som, že samota je ako zima, že nesie v sebe hrdosť a smútok. Hrdosť nájdem v odmietnutí vody a smútok v popraskaných perách.

    Zatiaľ strážim lístie a v čakaní som našiel len zlomenú kosť. Bude teplá jeseň a zima bez vody.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Jankovskú aj Threemu v Smere zľahčujú. Fico stále mlčí o tykaní s Kočnerom

Obedy zadarmo sú vraj dôležitejšie ako podozrenia z Threemy

Komentár Zuzany Kepplovej

V Smere sú zase pri žatve

Čím viac im tie náhodné známosti prerastajú cez hlavu, tým viac cítia sociálne.


Už ste čítali?