Čakanie na jeseň

Autor: Ján Zelenák | 4.8.2019 o 4:22 | (upravené 5.9.2019 o 2:10) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  34x

    Vždy som sa domnieval, že som v sebe našiel samotu. Že jej rozumiem, že som s ňou a ona žije vo mne. Dnes som ju však pochopil inak, keď objala ma silno, že kosti praskali.

    Klavír hral ťažko a lístie ešte držalo svoje miesto. No nevydrží večne a raz sa znesie k dvoru, na to jediné čakám, ako na utešenie. Vravia, že tento rok bude nezvyčajne teplá jeseň, no nik sa ma na nič nepýtal. Chcel by som im povedať, že samota je ako jeseň, že v sebe nesie hnev a odvahu. Ten hnev som našiel v sekere, ktorá rúbe kúsky tepla. A odvahu v chuti zaťať si do žíl. Plačú, že musí prísť tuhá zima, zem sa musí napiť. No nik sa ma nespýtal. Povedal by som, že samota je ako zima, že nesie v sebe hrdosť a smútok. Hrdosť nájdem v odmietnutí vody a smútok v popraskaných perách.

    Zatiaľ strážim lístie a v čakaní som nenašiel žiadnu zlomenú kosť. Bude teplá jeseň a zima bez vody.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA SAMUELA MARCA

Prečo si Matovič zaslúži 5,01 percenta (píše Samo Marec)

Nemusíte ho mať radi, ale bez neho to asi nepôjde.

Ukončili vyšetrovanie vraždy Kuciaka a jeho snúbenice

Obhajoba dostala čas na oboznámenie sa so spisom.

Cynická obluda

Tradičná nostalgia

V niečom majú ukrivdene sa cítiaci kresťania pravdu. Kedysi bol svet naozaj viac pre nich, než dnes.


Už ste čítali?