Milujúca rosu

Autor: Ján Zelenák | 3.9.2019 o 0:10 | (upravené 23.9.2019 o 21:57) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  29x

    Zrodila si sa z večere, vtedy som o tebe netušil, len mi žiadalo utešiť smútok a taniere medzitým chladli, akoby neboli potrebné. Narodila sa, kým som spal a spal som dlho.

„Možno tri dni, alebo koľko by si povedala?“  

    Ale už som tu a tak znova doprajem jazyku, aby som potom smel bez výčitiek zapadnúť naspäť do úzkeho matracu a žalúdok oklamal. Zdá sa, že si v tom okamihu zostarla, že už zomieraš.

„Tak to je, ale nič sa nedeje. Môžeš ostaň pokojná, tiež to tak mám a takto sa na seba aspoň podobáme.“

    Dolejem nám, pretože ťa nechcem stratiť, veď si stále hravá, taká ľahká. Mám pocit, že poznáš tie hlasy, ktoré neprestajne volajú k okraju. Volajú pre tú úzkosť, ktorej sa teraz vysmievame a potom ju ráno nevieme prekročiť, to v nej je ukrytá náš čas.

„Kiežby si ma mohla poslať po zmierených vodách niekam preč, niekam do krásy. Kiežby si ma prežila.“ 

    Počkaj, konečne je všetko zlé zamknuté v šuplíku, tak prečo mi pripomínaš, kým som sa stal, akoby si nevidela, že sa na to snažím zabudnúť. Hráš sa? A pritom sa snažíš napiť z cukrovej závislosti? Chodíš po sklenej stonke a ja ťa chodiť nechám. Sme to my.

 „Budeme si robiť spoločnosť?“

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Ako o Gorile klamala Anna Bubeníková

Nominantka SDKÚ pôsobila vo Fonde národného majetku devätnásť rokov.

Komentár Petra Schutza

Prezidentka je optimistkou bez dôvodu

Niežeby sa dôvera ku krokom polície i prokuratúry dala rovno vylúčiť.


Už ste čítali?