Dvamiliónypätnásťtisíc krokov

Autor: Ján Zelenák | 23.9.2019 o 19:55 | (upravené 23.9.2019 o 21:51) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  27x

    Starý právnik, ukrajinský robotník v cudzej krajine, mi vravel, že má library a tisíc kníh. Potom mi pozrel do očí a pokračoval, že som Nebo, že som Dobrý muž, že to vie a vidí v očiach. A ja som ho nechcel sklamať, ale pravda je ďalej ako jeho zem. Prines fľašu vodky starý robotník, a ja ti poviem, kto to som. Posaďme sa do tvojej izby. Nie, nie je malá, tiež som žil ako ty. Počúvaj, nedávno som na rohu ulice stretol malé dievčatko, zastal som, aby mohla prejsť a ona zastala tiež. Trochu sa uškľabila a potom sa začala smiať a ja s ňou. Stáli sme tam bez nezhody a smiali sa na mne, to ona ma skutočne videla a myslím, že o žiadneho veľkého spisovateľa nestojí. Ďalej som šiel ľahkým krokom a ona sa niekde stratila, no darovala mi ten úsmev a nechcela ho naspäť. A ty teraz po pár dňoch vidíš pozostatky toho jej daru a myslíš, že som to ja.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Ako o Gorile klamala Anna Bubeníková

Nominantka SDKÚ pôsobila vo Fonde národného majetku devätnásť rokov.

Komentár Petra Schutza

Prezidentka je optimistkou bez dôvodu

Niežeby sa dôvera ku krokom polície i prokuratúry dala rovno vylúčiť.


Už ste čítali?