Dvamiliónypätnásťtisíc krokov

Autor: Ján Zelenák | 23.9.2019 o 19:55 | (upravené 4.4.2020 o 5:08) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  49x

    Starý právnik, ukrajinský robotník v cudzej krajine, mi vravel, že má library a tisíc kníh. Potom mi pozrel do očí a pokračoval, že som Nebo, že som Dobrý muž, že to vie a vidí v očiach. 

    Nechcel ho sklamať, ale pravda je ďalej ako jeho zem. Prines fľašu vodky starý robotník, a ja ti poviem, kto to som. Posaďme sa do tvojej izby. Nie, nie je malá, tiež som žil ako ty.

    Počúvaj, nedávno som na rohu ulice stretol malé dievčatko, zastal som, aby mohla prejsť a ona zastala tiež. Trochu sa uškľabila a potom sa začala smiať a ja s ňou. Stáli sme tam bez nezhody a smiali sa na mne, to ona ma skutočne videla a myslím, že o žiadneho veľkého spisovateľa nestojí. Ďalej som šiel ľahkým krokom a ona sa niekde stratila, no darovala mi ten úsmev a nechcela ho naspäť. A ty teraz po pár dňoch vidíš pozostatky toho jej daru a myslíš, že som to ja.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Teraz by sa nám hodila koruna

Kto zastaví odhodlanie premiéra zlikvidovať ekonomiku?


Už ste čítali?