Žaba na chodbe ako sadrový odliatok

Autor: Ján Zelenák | 6.10.2019 o 2:27 | (upravené 4.4.2020 o 5:04) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  56x

    Uhni a nechaj ma vďačiť slabému telu, že so mnou drží a neopúšťa ma, i keď som mu tyranom. Nechaj ma veriť v dušu a srdce, a v ich súdnosť, že ich nemusím obliekať do drahého obleku, aby boli plnohodnotné.

    Pokojne sa smej, smej sa, no nebráň naivnému dúfať, že nemusí meniť šťastie na peniaze a prepočítavať.  

    Ostaň, ale nenechaj ma zaspávať chudobným, že sa nepostarám, i keď tak vyzerám. Nechaj ma vyzývať toho boha vo mne, aby žil bez výčitiek, aby ma vychovával pre správny charakter, aby som nebol ako ty, teda bez tepla. Tak sa smej ak chceš, ale zabráň hrdému si myslieť, že je bohatý človek, keď taký svet nie je potrebný pre dušu, a ani teba.

    Nevravíš nič a zrejme tu budeš navždy, no si takisto chorá, len ja možno neviem tak ľahko od všetkého odskočiť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Teraz by sa nám hodila koruna

Kto zastaví odhodlanie premiéra zlikvidovať ekonomiku?

Cynická obluda

Epidémia kolónavírusu

Koľko času ste už zabili počas tejto karantény a koľko času ste zabili dnes na cestách? Porovnajte si.


Už ste čítali?