Nádražie

Autor: Ján Zelenák | 24.2.2020 o 22:30 | (upravené 3.3.2020 o 23:41) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  22x

 

    Kráčal som cestou popod nádražie a stretol smutných i veselých, ľudí smutných. Nad mostom stálo mrzké mlčanie, tvár súca a plachá. A to ráno bol deň sotva mladý, ešte spal, ešte blúdil.

    Šiel som cestou popri nádražiu položiť mincu na koľaj, položiť svedomie. Pod mostom stádo čiernych koní, čo nebodaj čakajú tam na mňa. Počítal som podvaly a kamene, počítal zbytočné, že som nikdy neprešiel cez ten most, že jeho koniec je príliš skutočný. A to ráno bol deň sotva mladý, ešte spal, ešte blúdil, tak ako ja.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?