Šiel som cestou popri nádražiu položiť mincu na koľaj, položiť svedomie. Pod mostom stádo čiernych koní, čo čakajú tam nebodaj na mňa. Počítal som podvaly a kamene, počítal zbytočné, že som nikdy neprešiel cez ten most, že jeho koniec je príliš skutočný. A to ráno bol deň sotva mladý, ešte spal, ešte blúdil, tak ako ja.
24. feb 2020 o 20:30
(upravené 26. sep 2020 o 23:44)
Páči sa: 0x
Prečítané: 91x
Nádražie
Kráčal som cestou popod nádražie a stretol smutných i veselých, ľudí smutných. Nad mostom stálo mrzké mlčanie, tvár súca a plachá. A to ráno bol deň sotva mladý, ešte spal, ešte blúdil.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)