Studí v bielych stenách, kde je ľahké schovať sa pred svetom a báť sa slobodných koní. Drží dlaň cez ústa a na jej druhej strane tisne svoje pery. Púšťa vriacu vodu a zoviera hrdlo. Pľuje cez most do rieky a núti dívať sa na umierajúce, na slabé. Núti ochutnať pot a nenávidieť bezslzé oči. Bojuje hraným smiechom a bezhlavo prečkáva dni. Mení celé mestá, mení ich vyznám a ľudí triedy zo spomienok. Žiarlivá a panovačná, taká čo neodpúšťa, vysádzajúca nekvitnúce stromy. Tak vravel muž.
Úryvok zo Spiaceho muža